Pán Peter Remper z občianskeho združenia Bez drog k nám v utorok 17.10. zavítal na besedu. Veľmi zaujímavo a pútavo rozprával o tejto problematike, ktorá je v dnešnej dobe veľmi potrebná. Žiaci 6. - 9. ročníka načúvali príbehom, ktoré zničili život mladým ľudom, ale aj ich rodinám. Beseda bola veľkým prínosom o informácie z tohto nezdravého prostredia. Ďakujeme.

Mesiac Október bol v decembri 1990 Valným zhromaždením Organizácie spojených národov vyhlásený za Mesiac úcty k starším. Tento mesiac je pre nás všetkých pripomienkou, že si máme vážiť a ctiť starých ľudí, dávať im najavo svoju náklonnosť a lásku. Staroba je prirodzenou súčasťou nášho života, nedá sa pred ňou ujsť.

V našej škole sa učíme aj iným, veľmi zaujímavým spôsobom. Je ním tzv. zážitkové učenie. Aby sme spoznali históriu a tradície nášho regiónu, vybrali sa žiaci VII.A triedy zo ZŠ I. B. Zocha v Revúcej v stredu 11.októbra 2023 spoznávať krásy Muránskej Zdychavy.

Naša cesta začala príjemnou prehliadkou dreveného ľudového domčeka, ktorého históriu nám priblížil starosta obce p. Jaroslav Oravec. Ďalej sme sa prešli po krížovej ceste s pätnástimi kaplnkami ku katolíckemu kostolu, ktorý sa týči nad obcou. Naše kroky ďalej viedli do oddychovej zóny za Muránskou Zdychavou, kde sme sa rozdelili do skupín a pracovali na našich záverečných projektoch a básničkách.

Napr.: Ráno sme sa zobudili,

do školy sa pobalili.

Cesta pre nás bola krátka,

v cieli nás čakala „čokoládka“.

Pri kostole sme sa túlali,

Lesom sme šišky zháňali.

„Opekačka“ bola super,

veľký kopec bol náš súper.

Zážitkové učenie sme si užili,

domov sme sa tešili.

Po odprezentovaní našich prác a zjedení všetkých zásob nás čakalo už len balenie a cesta späť do školy. Takéto učenie sme si užili a sme radi, že sme mohli zavítať do krásnej prírody Muránskej Zdychavy.

19.9.2023 sme v našej škole odštartovali Európsky týždeň mobility, ktorý sme ukončili v piatok  22.9. zaujímavými aktivitami. Tohtoročné heslo sa nieslo v zmysle „zapoj pohyb a chôdzu do svojich všedných dní“. Jednotlivci súťažili v troch kategóriách: žiaci I. stupňa, žiaci II. stupňa a zamestnanci školy. Úlohou súťažiacich bolo každý deň urobiť denne aspoň 10 000 krokov. Pri žiakoch I. stupňa bol stanovený limit 5000 krokov. Na ich rátanie bolo možné využiť mobilné aplikácie Google Fit, Počítadlo krokov - Krokomer, Huawei Zdravie, Zdravie, Garmin Connect, Suunto, Polar, Coros, Zepp Life.

Po každom dni súťažiaci urobili screenschot počtu prejdených krokov v mobilnej aplikácii.

Prvé miesto za I. stupeň si zaslúžil Marko Húsenica z 4.A triedy, II. stupeň si riadne odkrokoval Ján Zubák z 8.A triedy, za učiteľov zvíťazil Peter Bábeľa. Všetci zúčastnení si posledný deň v piatok na druhej vyučovacej hodine zasúťažili v rôznych dopravných disciplínach a pohybových disciplínach v našej telocvični. Ukázali vedomosti, bystrosť, rýchlosť, vnímavosť. Do kampane, ktorá inšpiruje, motivuje, propaguje realizované aktivity a nové výzvy v prospech udržateľnej mobility sa dobrovoľne každoročne zapája čoraz viac našich Zocháčov, z čoho sa naozaj veľmi tešíme. 

Mgr. I. Špaldová     

Mnohým ľuďom pripadá kreslenie bielou pastelkou nezmyselné – takúto kresbu predsa nikto nevidí! Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska však  dokazuje, že aj ona zmysel má. Ide totiž o myslenú kresbu, do ktorej sa zapája stále viac a viac tých, ktorým nie je život nevidiacich a slabozrakých ľahostajný. Aj tento rok tak mohol  každý z nás chytiť bielu pastelku a do celkového obrazu prispieť pár ťahmi. 

Biela pastelka je verejná zbierka, ktorá dáva NÁDEJ ĽUĎOM a zlepšuje životy tých, ktorí sa ocitli v neľahkej životnej situácii. Cieľom zbierky je získanie finančných prostriedkov na podporu ľudí so zrakovým postihnutím. Výnos Bielej pastelky je každoročne použitý na poskytovanie sociálneho poradenstva a sociálnej rehabilitácie, teda na financovanie aktivít, ktoré nevidiacim a slabozrakým ľuďom pomáhajú začleniť sa do bežného života. Biela pastelka patrí medzi 10 najväčších zbierok na Slovensku.

Dvadsiaty druhý september bol hlavným zbierkovým dňom Bielej pastelky. Aj žiaci, učitelia a pracovníci ZŠ Ivana Branislava Zocha v Revúcej dobrovoľne prispievali do pokladničky na podporu ľudí s ťažkým osudom. Okrem zbierania finančných príspevkov šírili naši dobrovoľníci informácie o živote nevidiacich.

Ďakujeme za podporu. Mgr. Pirochová

Dňa 13.09.2023 sa žiaci, učitelia II. stupňa ZŠ I. B. Zocha v Revúcej zúčastnili Cvičenia v prírode. Počasie nám vyšlo na „jednotku“. Na túre nás jesenné slniečko krásne hrialo. Žiaci aktivitami v prírode dosahujú takú úroveň nadobudnutých vedomostí a zručností, ktoré im umožnia aktívne a bezpečne sa pohybovať a táboriť vo voľnej prírode a zároveň vytvoria predpoklady pre uplatnenie tejto aktivity v ich ďalšom živote. Vedia sa orientovať v prírode podľa turistických značiek, mapy, buzoly, ale aj prírodných úkazov. Absolvujú súvislý presun v teréne. Vedia opísať a vysvetliť základné pravidlá správania sa v prírodnom prostredí smerujúce k jeho ochrane. Poznávajú historické a kultúrne pamiatky v okolí svojho bydliska a regiónu. Vedia poskytnúť adekvátnu prvú pomoc. Poznajú pravidlá cestnej premávky pre chodcov a cyklistov.

V úvode triedne pani učiteľky a pán učiteľ oboznámili žiakov v triedach o pravidlách bezpečnosti a správania sa v prírode; ako sa aktívne a bezpečne pohybovať a táboriť vo voľnej prírode. Po kontrole počtov všetkých prítomných sa uskutočnil presun na miesto určenia- smer Mokrá Lúka, počas ktorého mali žiaci za úloha sledovať činnosti ľudí, ktorých cestou stretli; pomenovať ulice, ktorými sa išlo; vysvetliť, ako sa má chodiť po chodníku, ako po ceste, ako prechádzať cez cestu; sledovať rastliny a živočíchy, ktoré cestou vidia. Na mieste určenia triedy vyplnili pracovný list; rozvíjali poznatky o poskytovaní prvej pomoci a z environmentálnej oblasti. Po zvládnutí všetkých úloh nasledovalo vyhodnotenie a ukončenie celej akcie spojenej s presunom do školy. Bojové slnečné podmienky sme všetci veľmi dobre zvládli a plní nových zážitkov a dostatočne vyčerpaní sme išli domov.

Mgr. Pirochová

Dňa 13.9.2023 sa naši žiaci prvého stupňa vydali na turistickú vychádzku k sedlu Hlaviny. Počasie nám prialo a užili sme si pekný slnečný deň. Pri presune na určené miesto deti správne dodržiavali pravidlá cestnej premávky. V prírode spoznávali a určovali rastliny a živočíchy. Zopakovali si ako sa správať v prírode a prečo je pre človeka dôležité prírodu chrániť. Po príjemných chvíľach strávených v tieni stromov úspešne zvládli aj cestu späť na školský dvor, kde bola turistika vyhodnotená ako vydarená akcia.

Mgr. J. Palašová

10 000 PRE ZDRAVIE

https://forms.gle/CGMSZ5Lk6uwQNoxU6

Zapoj pohyb a chôdzu do svojich všedných dní.

Jednotlivci súťažia v troch kategóriách: žiaci I. stupňa, žiaci II. stupňa a zamestnanci školy.

Súťaž prebieha v termíne od 19. do 21. septembra 2023.

Úlohou súťažiacich je každý deň urobiť denne aspoň 10 000 krokov. Pri žiakoch I. stupňa je stanovený limit 5000 krokov. Na ich rátanie je možné využiť iba mobilné aplikácie Google Fit, Počítadlo krokov - Krokomer, Huawei Zdravie, Zdravie, Garmin Connect, Suunto, Polar, Coros, Zepp Life.

Po každom dni je potrebné urobiť screenschot počtu prejdených krokov v mobilnej aplikácii, pričom viditeľný musí byť dátum merania krokov aj počet krokov, screenschoty nesmú byť nijak upravované.

Do Jelšavy autobusom sme prišli,

plní očakávaní v zdraví došli.

Kaštieľ i múzeum nás zaujali,

o zvonkárstve sme sa veľa dozvedeli.

Spoznávať pamiatky Gemera baví nás,

a na ďalšiu regionálnu tešíme sa zas.

V našej škole sa učíme aj iným, veľmi zaujímavým spôsobom. Je ním tzv. zážitkové učenie. Aby sme spoznali históriu a tradície nášho regiónu, vybrali sa žiaci VI.A, IX.A a IX.B triedy zo ZŠ I. B. Zocha v Revúcej v stredu 28.júna 2023 do Mestského múzea a kaštieľa v Jelšave.

V múzeu sa žiaci dozvedeli veľa nových informácií, ktoré sa zapísali do dejín nášho regiónu. Napríklad aj to, že v historickej budove terajšieho múzea bola v minulosti katolícka charita a neskôr zdravotné stredisko. Mnohí z nás vôbec netušili, že v Jelšave boli v minulosti významní ovocinári a svoje ovocie predávali aj v ďalekom okolí. Alebo to, že tam žili veľmi šikovní a v Európe uznávaní zvonkári, ktorí vyrábali plechové i mosadzné zvonce pre dobytok a dokonca aj pre ťavy. O tom, ako sa vyrábajú zvonce pre dobytok, sme si pozreli dokumentárny film. Jeho hlavným hrdinom bol zvonkár pán Jaroslav Bastyúr zo Silice, ktorý je posledným pokračovateľ jelšavskej zvonkárskej tradície.

Ďalej sme sa presunuli do zrekonštruovanej časti kaštieľa Coburgovcov v historickom centre mesta Jelšava. Tu nás sprievodkyňa informovala, že história Jelšavy sa píše od 13. storočia, vznikom panstva Jelšava, ktorého sídlom bol v 14. storočí Starý jelšavský hrad. Od polovice 14. stročia malo mesto mestské výsady, bolo druhým najväčším mestom na Gemeri a stáva sa centrom vývozu železa v Uhorsku. Jelšava po vpáde nepriateľských vojsk (1559) sa stáva poplatná Osmanom a podliehala osmanskej správe viac ako 20 rokov. Na mieste renesančného sídla Márie Séčiovej (Muránska Venuša) a Františka Vešeléniho (uhorský palatín) v 17.storočí, vznikol Kaštieľ Coburgovcov. V 19. storočí v kaštieli pôsobil Ľudovít Greiner - riaditeľ coburgovských lesných majetkov  so sídlom v Jelšave,  priekopník lesníctva na Slovensku. Priestory kaštieľa boli v 20. storočí využívané ako Poľnohospodárske odborné učilište s internátom. Od roku 2015 sa vykonávajú  záchranné práce mesta Jelšava na obnove kaštieľa a jeho sprístupňovanie verejnosti počas kultúrnych podujatí.

Tento deň žiaci zhodnotili ako veľmi poučný, dozvedeli sa veľmi veľa zaujímavých informácií o blízkom mestečku a zistili, že Jelšava bola za dávnych čias vychýreným mestom. Chceli by sme sa poďakovať za milé a úctivé privítanie pracovníčke mestského múzea, ktorá nám umožnila vstup do jednotlivých expozícií a tiež prevádzateľke a zamestnancom kaštieľa za nadštandartnú prehliadku. Všetkým sa nám v Jelšave páčilo a určite sa tam ešte vrátime.

Mgr. M. Pirochová

Posledný júnový pondelok si siedmaci užili na Muránskej Zdychave. Naša prvá zastávka bola Drevenica - tradičný dom, kde sme si pozreli ako žili naši prastarí rodičia. Potom sme sa presunuli do oddychovej zóny, kde sme prežili plno zábavy. Opekali sme si, smiali sa a rozprávali... Zistili sme, že čas strávený v prírode je lepší ako v škole. Veľa sme sa naučili o našom regióne. Sme oddýchnutí a pripravení na budúci školský rok.

Kolektív VII. A triedy

Detská divadelná hra je neodmysliteľnou súťažou Základnej školy I. B. Zocha. Každoročne si ňou symbolicky pripomíname narodenie veľkého slovenského polyhistora a pedagóga I.B. Zocha. 24.06.1843 sa tak stal aj pre nás veľkým dňom.

„Sme divadlom tomuto svetu - hrajme tak, nech sa publikum nenudí.“ Slová Pavla Kosorina otvorili 17. ročník tohtoročnej Detskej divadelnej hry.

Na javisku sa nám v dvoch blokoch predstavilo 9 divadelných súborov. Ich herecké výkony sledovali dve poroty - odborná a žiacka. Za herecké výkony mohli naši herci získať Cenu Ivana Branislava Zocha, ktorá pozostáva zo sošky Oskara a diplomu za stvárnenie divadelnej postavy.

Porota sa pri rozhodovaní riadila platným štatútom, ktorý bol zriadený so zámerom pozitívne ovplyvňovať tvorivú a vnímavú osobnosť žiakov.

Je nám veľkou cťou a sme veľmi vďační, že tento rok do našej poroty zasadol ako predseda pán Juraj Genčanský. Ďakujeme Vám, pán Genčanský, že ste prijali naše pozvanie a profesionálne ohodnotili naše divadielka. Porotu ďalej tvorili členka Rady školy a Rady rodičov pani  Ľubomíra Benešová, naše vzácne kolegynky pani Ľubica Hanuštiaková a pani Alica Kočišová. Žiacku porotu zastúpil bývalý žiak a bývalý predseda žiackej školskej rady Šimon Siman.

Žiaci nám svojimi divadelnými predstaveniami spríjemnili dopoludnie a veríme, že tento kultúrny zážitok v nás bude ešte dlho znieť.

Naša vďaka patrí všetkým zúčastním, pretože bez vás by sa naša Detská divadelná hra nemohla uskutočniť. Ďakujeme aj pánovi Martinovi Gorelovi, že nám svojím ozvučením spestril a kvalitne dotvoril divadelné predstavenia.

Tešíme sa o rok, priatelia.  

Neviem, či máme dnes dosť príležitostí zbaviť sa stresu, či si naozaj nájdeme čas len tak sa stretnúť, porozprávať so susedmi, starými známymi či celkom neznámymi ľuďmi.

...na počiatku bol tunel. Nikdy neslúžil svojmu účelu, ale ležal medzi dvoma  dolinami, ktoré nespája cesta. A tak začal spájať ľudí. Lákať ich, aby sa stretli na jednom mieste. Na mieste, kde mal premávať vlak sa stretáva história Slavošovského tunela pod Homôľkou a najznámejšieho zberateľa ľudových rozprávok a povestí Pavla Emanuela Dobšinkého.

Časťou sa nachádza v Revúckom a časťou v Rožňavskom okrese. Prešli sme trať dlhú 2401metrov. Tunel sa začal stavať v roku 1941 a prerazený bol v apríli 1944, krátko pred vypuknutím SNP.

Túto obdivuhodnú stavbu sme v rámci regionálnej výchovy navštívili aj my, ôsmaci. Na konci tunela boli hojdačky a lavičky, vagóny, drevené sochy a domček v korune stromu – príjemná oddychová zóna, kde sme využili svoje skautské zručnosti ako si prichystať ražník a založiť ohník. Opiekli sme si, oddýchli a zozbierali vzácne informácie potrebné pre následné vypracovanie projektov. Po oddychu sme išli naspäť tunelom a prešli cez Koprášsky tunel a Koprášsky viadukt. Keď sme prišli z tunela do Mníšan, zistili sme, že máme veľmi málo času, takže sme otestovali svoje sily a kondíciu a spoločne utekali cez celú dedinu na autobusovú zastávku, aby sme autobus nezmeškali.

            Zážitkové vyučovanie je pre nás zaujímavým typom vzdelávania a obzvlášť, ak je spojené s výborným výletom, chutnou opekačkou, príjemným ochladením a ukrytím sa v tme tunela pred slniečkom a to naj... ak ho strávite so správnymi parťákmi.

ôsmaci a ich triedni

Tak sme sa už dohrali,

na druhom stupni sme sa však rýchlo zahriali,

nové veci sme sa naučili a hneď sme ich aj zúročili.

Behali sme, skákali a 26.06. sme bez problémov Muránsky hrad zdolali.

Počas cesty sme sa zapotili a na záver sme si krásne pohľady užili.

Ako to už zvykom býva, za našou cestou sa aj niečo skrýva.

Za veľkých Zocháčov nás pasovali a rytiersky sľub sme skladali.

Mgr. P. Vavreková