
Výskumy mozgu odhalili skutočnosť, že stres vždy spôsobí zablokovanie vyšších mysliacich centier, nech by sme sa naň akokoľvek pripravovali a naopak - pocit bezpečia umožňuje ich zaktivizovanie pre spoločnú činnosť. Pretože spolupráca mozgových centier umožňuje učiť sa rýchlejšie, žiak v bezstresovom prostredí, ku ktorému nepochybne prispieva slovné hodnotenie, získava nové poznatky oveľa efektívnejšie a na druhý stupeň ZŠ potom prichádza s lepším vedomostným základom. Psychicky je tiež už vyspelejší a teda, ak pozná a rešpektuje svoje možnosti, žiadny šok ho neohrozí.
ZŠ I. B. Zocha práve preto uprednostňuje slovné hodnotenie žiakov na 1. stupni.
Tento druh hodnotenia je širší a plastickejší, zachytáva pokrok žiaka, vyjadruje viacero faktorov. Slovné hodnotenie je síce náročné na čas, rozmýšľanie i na tvorbu slovných formulácií, na druhej strane však prináša radosť a spokojnosť detí, bohatstvo ich vnútornej motivácie a odstraňuje strach zo školského prostredia. Zároveň je dynamizujúcim činiteľom, pretože má ambície narúšať tradičným spôsobom hodnotenia vytvárané kategórie žiakov na jednotkárov, dvojkárov… Je to priateľský rozhovor medzi rodičom, dieťaťom a učiteľom. Výsledkom takéhoto partnerského dialógu sú spokojné deti, ktoré môžu svoje sily jednoznačne venovať skvalitňovaniu svojich vedomostí a zručností. Pri slovnom hodnotení sú konečne ocenení aj manuálne zruční, výtvarne, hudobne alebo inak talentovaní žiaci, ktorí bývajú pri klasickom známkovaní zaznávaní, ak neuspeli v slovenskom jazyku či v matematike.
Výsledky prieskumu potvrdili, že žiaci, ktorí sú hodnotení slovne, sú na vyučovaní bezprostrednejší, uvoľnenejší, smelší, aktívnejší, súťaživejší a nemajú strach z hodnotenia. Okrem toho tým, že žiak aj sám hodnotí svoju odpoveď, odpoveď spolužiaka, učí sa schopnosti sebahodnotenia, rozpoznávania nedostatkov, ale aj schopnosti prijímať hodnotenie od iných. Pretože sa na hodnotení zúčastňuje celá trieda, žiakovi viac záleží na výsledku a viac sa sústreďuje na prácu.
Slovne sa hodnotí aj v mnohých európskych krajinách. V Dánsku žiaci nie sú okrem posledných dvoch ročníkov vôbec klasifikovaní, len aspoň dvakrát za rok písomne alebo ústne. Vo Švédsku sú nižšie ročníky taktiež hodnotené iba slovne. Nórski žiaci v ZŠ nedostávajú žiadne známky ani vysvedčenia. Vo Fínsku sú prváci počas celého školského roka hodnotení ústne, druháci a tretiaci sú takto hodnotení v prvom polroku. V Nemecku sú hodnotení slovne žiaci nižších ročníkov. V Taliansku sú deti slovne hodnotené počas 1.- 8. ročníka. V Rakúsku, Švajčiarsku a Česku je situácia so slovným hodnotení podobná ako u nás.
Naša škola je hrdá na to, že sme zaradení svojím už trinásťročným slovným hodnotením na 1. stupni medzi vyspelé európske štáty.
Mgr. J. Palašová