.jpg){kind=logo}
Medzinárodný deň detí bol pre žiakov piateho ročníka Ivana Branislava Zocha výnimočný nielen tým, že patril im, ale mnohým deťom ostane v srdiečkach na tento deň pekný zážitok. Žiaci sa naň pripravovali niekoľkodňovým projektom o Muránskej planine.
Naučili sa o krásach nášho Národného parku veľa zaujímavostí a chceli sa o nich presvedčiť, byť na chvíľu priamo jeho súčasťou. Vstupnou bránou projektu boli vedomosti. Geografická poloha, rozloha, skalná veža, potoky, doliny, rokliny, chránené náleziská, rastlinky a živočíchy, Národná prírodná rezervácia s najvyšším stupňom ochrany Cigánka a povesti o nej i dejiny hradu, ktorý patrí medzi najrozsiahlejšie a najvyššie položené hrady na Slovensku zamestnávali našu myseľ na ceste k histórii. Výstupnou bránou nášho projektu bol 15. ročník výstupu žiakov a rodičov na Muránsky hrad a tak sme onedlho plní očakávaní kráčali náučným chodníkom ku hradu goticko-renesančného charakteru.
Skôr ako na hradných ruinách začali ožívať dejiny a historické postavy hradu, vybrali sme sa na Veľkú lúku, kde sme zvedavo očakávali furmanský voz. S blížiacim sa zvukom kopýt dvoch čiernych koníkov v záprahu nám pricválal na tváričky úsmev. „To bola najväčšia sranda v živote“, povedal Marek. A práve pre takúto radosť stál tento deň zato.
Boli sme sa pozrieť aj na neďalekú jaskyňu, ktorá je pomenovaná po fiľakovskom kapitánovi, neskôr palatínovi krajiny a nakoniec grófovi Františkovi Vešelényimu, ktorý nechal hrad prestavať do obrovskej nádhery a preto sa obdobie jeho panovania na hrade označuje ako „ zlatý vek Muráňa“.
Pred hradnou bránou sme si zaspievali pieseň „Pod Muráňom“ . Niesla sa povetrím a ostala niekde tam, kde sa spojí s našimi spomienkami na tento príjemne strávený deň.
Na Muránskom hrade, ktorý je nazývaný „ hradným mestom“ sme venovali pozornosť veľkému nádvoriu, na ktorom sa nachádzajú zbytky renesančného paláca z 15. storočia, hradnému opevneniu, ktorého súčasťou sú kruhové a hranolové bašty, hradnému výťahu, ktorým bol hrad zásobovaný, hladomorni a miestam, kde sa niekedy nachádzali strážne veže, stajne a budovy dielní i skladov. Pripomenuli sme si, že ťažko prístupné bralo Cigánka je najstaršou časťou hradu a preto bolo využívané na obranu a pozorovanie objektu a dozvedeli sme sa, že do obvodovej hradby bola včlenená aj renesančná kaplnka a krypta, v ktorej boli pochovaní Juraj Séči, jeho pekná a udatná žena Mária Drugeth de Homonnay, ktorá vstúpila do dejín ako Muránska Venuša a František Vešelényi.
Fascinovaní príbehom Mateja Bašu z Čoltova, ktorý sa smutne preslávil ako lúpežný rytier, sme usporiadaním hradných hier hľadali rytiera spomedzi nás. Všetci rytieri boli veľmi šikovní, ale najlepšiu „mušku“ mal Stanko Alberty, ktorého do „rytierskeho stavu roku pána 2011“ pasoval František Vešelényi prostredníctvom účastníka výstupu pána Ondreja Hiciara.
Poobede už pri zámockej chate rozvoniavala opečená klobáska, slaninka a cibuľka, na ktorej sme si pochutnali pred odchodom hradskou cestou naspäť. Domov sme už vykračovali spokojní a stále plní energie, ktorú sme načerpali v prírode.
Symbolická medaila s motívom vstupnej brány Muránskeho hradu nám ostane ako pamiatka na pekný výlet.
Nádherné výhľady, tajomný pocit minulosti a krásny dotyk prítomnosti...
Ďakujeme Muránsky hrad a tešíme sa opäť o rok!
Mgr. Zuzana Petalíková
Hodina Zeme je pravdepodobne najväčšou celosvetovou akciou so zapojením verejnosti. Zhasnutím svetiel každoročne prepája viac ako miliardu ľudí na celom svete. Hodina Zeme sa datuje k 31.3.2007, keď viac ako 2,2 milióna domácností a 2000 firiem v austrálskom Sydney vyplo na hodinu svoje osvetlenie. Organizátorom Hodiny Zeme je celosvetová ochranárska organizácia WWF.