Tretia januárová sobota bola dňom, kedy sme vymenili pohodlie svojich obývačiek a teplé papuče za čerstvý vzduch a turistické topánky.
Stretli sme sa ráno o 9 hod. a vyrazili sme na chatu Bodnárka. Veselí, plní elánu a očakávaní z neznámeho miesta sme sa vydali na cestu krásnou a pokojnou prírodou. Počasie nám prialo, mráz nás síce štípal na lícach, ale neskôr nás zase slniečko pohladilo svojimi príjemnými lúčmi. Občas došlo k malej šmykovej nehode, ale všetky „vyvažovacie systémy“ mali žiaci našťastie zapnuté, takže každé zapotácanie statočne ustáli. Tí najrýchlejší z nás mali šťastie, pretože ich do čarovného sveta prírody vniesol pohľad na srnky. Štyridsaťdva žiakov a piati vyučujúci Základnej školy Ivana Branislava Zocha svojimi búrlivými rozhovormi vyplašili tieto nežné tvory, ktoré prebehli cez lesný chodník a stratili sa v lese. Po trojhodinovom výstupe na „našu Bodnárku“ sa nám naskytol malebný pohľad na mesto, v ktorom sme ešte pred pár hodinami sedeli v školských laviciach. My, ľudia moderného sveta, sme prirodzene pod kúzlom prírody splynuli s idylickým prostredím. Deti vybehli na lúku pred chatou, objavili a preskúmali poľovnícky posed, posilnili sa tým, čo im rodičia zabalili a keď načerpali sily, vydali sme sa na cestu späť. S batohom plným únavy sme sa vracali domov a túžili sme po horúcom čaji, po sedačke pred telkou, po oddychu.
Výhľady na okolitý kraj boli nádherné, zážitky nezabudnuteľné, niektorým z nás sa asi scvrkli topánky, iným pribudlo pár kíl do batoha, ďalší by si priali noc, aby si mohli pospať. Niektorí si možno povedali „poslednýkrát“, ale veríme, že na ďalšiu vychádzku vyrazíme opäť všetci.
Mgr. Z.Petalíková a Mgr. A.Turisová