Vo štvrtok ráno nesmerovali kroky našich piatakov ako zvyčajne do školy, ale na autobusovú zastávku. Vyzbrojení ruksakmi, s prepotrebnými zásobami tekutín, opaľovacích krémov a dobrou náladou, putovali  v rámci  zážitkového vyučovania Ako poznáš svoj región do Národného parku Muránska planina, aby navštívili jej klenot – Muránsky hrad. Bližšie spoznať históriu hradu, zmapovať  flóru a faunu národného parku, rozvíjať schopnosť kooperovať, ale aj otestovať svoju vytrvalosť a fyzickú kondíciu – to boli hlavné ciele, ktoré mali počas dňa naplniť.

Pred vstupom na náučný chodník  sa žiaci rozdelili do skupín. Každá skupina dostala pracovné listy s úlohami, ktoré usilovne plnila počas cesty. Po dvojhodinovom putovaní ich s otvorenou náručou privítala majestátna vstupná brána hradu a z malých žiačikov sa odrazu stali urodzené dámy a páni, ktorí sa po nevyhnutnom občerstvení vrhli do hradných hier. Vyvrcholením aktivít bolo ich pasovanie  za rytierov, kedy pri kresle muránskej Venuše, Márie Séči, všetci sľúbili, že budú verne dodržiavať  disciplínu a poriadok, dobré správanie, budú pomáhať slabším a chrániť dobré meno a tradície rytierskeho „Rádu Zocháčov“. Pamätná medaila a sladká odmena potešila každého z nich.

Dych berúca panoráma celej muránskej doliny, ako aj pohľady na majestátne zrázy Muránskej planiny, či vzdialenú Kráľovu hoľu všetkých utvrdili v tom, že ich dnešná námaha nebola zbytočná a prísť sem sa oplatilo.

Ing. Alena Kvetková

Upevniť vzťahy medzi spolužiakmi, zašportovať si a prežiť krásne chvíle v lone rozkvitnutej prírody – to boli hlavné ciele piatkového výletu žiakov V.B triedy a šiesteho ročníka a ich triednych učiteliek. Ich zámer, stráviť super dopoludnie mimo školy, nemohli prekaziť ani ťažké sivé mraky, veštiace všetko možné, len nie ukážkové výletné počasie. A tak ich kroky smerovali hneď zrána na revúcku strelnicu. Po príchode na miesto určenia a doplnení stratených zásob tekutín, sa mohlo začať s prípravou spoločného ohniska a zháňaním ražňov na vytúženú opekačku. Zanedlho sa už nad rozohriatou pahrebou vykrúcali špekáčiky najrôznejších tvarov a veľkostí. Ich tanec sprevádzala omamná vôňa, dráždiaca vyhladovené chuťové poháriky. Kto by si myslel, že po naplnení žalúdkov nasledovalo sladké ničnerobenie, ten sa hlboko mýli. Jedni povyťahovali bedmintonové rakety, aby bojovali s vetrom a neposlušným košíkom. Iní zase objavili novú hru „centrobal“ a s volejbalovou loptou a hráčom v strede kruhu odbíjali loptu ostošesť. Ani futbalové lopty si nemohli sťažovať na nezáujem žiakov. Veď európsky šampionát sa práve začal a naše futbalové nádeje mali ideálne podmienky na tvrdý tréning. Tí žiaci, ktorí sa veľmi „nekamarátia“ s loptou, objavili čaro indiánskych skrývačiek. Maškrtníci sa zase rozutekali po čistinke, aby s dlaňami plnými voňavučkých jahôd potešili svojich spolužiakov a pani učiteľky. Vo víre rôznorodých aktivít čas ubehol neskutočne rýchlo a po zvládnutí spiatočnej cesty sme sa unavení, ale šťastní a plní nezabudnuteľných zážitkov lúčili pred budovou školy.

Ing. Alena Kvetková

Dňa 7. 6. 2016 prežili žiaci krásny deň, plný nových podnetov, zážitkov a veselých chvíľ. Navštívili kaštieľ Betliar. Sprievodkyňa zaujímavým a vekuprimeraným spôsobom ich oboznámila s históriou kaštieľa, jeho majiteľmi, ich pohnutými osudmi. Krásne miestnosti a atmosféra kaštieľa preniesli deti do dávnej minulosti. Zaujímavé príbehy aj žartovné situácie rozveselili všetkých prítomných. Plní dojmov sa presunuli z kaštieľa do parku, ktorý obklopuje kaštieľ. Rôznorodosť rastlín, príjemný chládok, zurčiaci potôčik prispeli k spokojnosti z výletného dňa. Nákup suvenírov a veselý návrat domov spríjemnil končiaci sa deň.

Mgr. Helena Peniaková

Žiaci VIII.B triedy v rámci školského výletu navštívili  Vysoké Tatry – Starý Smokovec, kde sa ponorili do rozprávkového sveta v Tricklandii – v krajine optických ilúzií. Prostredníctvom fotografií zažili neopísateľné zážitky, ktoré samozrejme aj zdokumentovali fotkami. Potom sledovali  panorámu Tatier prostredníctvom pozemnej lanovky na Hrebienok. Odtiaľ kamenistým chodníkom prišli do Studenej doliny k vodopádom. Obrovská sila hučiacej vody  umocnila ďalšie zážitky tatranskej prírody. Cestou domov sa zviezli lanovkou späť do Starého Smokovca a odtiaľ sa presunuli do Popradu, kde sa v OC MAX občerstvili a zakúpili malé upomienkové darčeky pre svojich blízkych.

Mgr. Ľubica Senková

Dňa 7. júna sme absolvovali náš prvý školský výlet v tomto školskom roku. Tak ako každý rok, muselo to byť na Muránsku Zdychavu. Ráno o pol siedmej sme sa autobusom vyviezli až do spomínanej dedinky, ďalej sme pokračovali pešo. Keď sme prišli do oddychovej zóny, pripravili sme si potrebné veci na prípravu guľášu. Všetci sme si rozdelili úlohy. Partia chlapcov nosila drevo z lesa. Ďalšia partia chlapcov a nás dievčat pomáhala našej pani učiteľke s prípravou kotlíka a zemiakov. Keď už bolo všetko pripravené na varenie, rozhodli sme sa, že si čas čakania skrátime. Chlapci navrhli hru, ktorú aj premenovali z „Drakula“ na „Drakenson“. Bavili sme  sa, behali po lese, naháňali sa, skrývali a smiali. Guľáš sa uvaril, zatiaľ čo sme my „blbli“ s behaním, skákaním a hojdaním sa na hojdačke. Hrali sme sa ako každý rok s loptou a tak ako aj predchádzajúce roky sme loptu odkopli až k rieke do miliónu lopúchov. Chlapci boli hrozne nešťastní, ale podstatné je, že ju po nejakom čase našli. Najedli sme sa až do popuku guláša, ktorý nám veľmi chutil a potom sme sa len uložili na slniečko, slnili sa a hrali karty. Potom sme sa vybrali domov. Cestou dole z oddychovej zóny sme si všímali okolie. Veď predsa kým nesvietilo ráno slniečko všetko vyzeralo iné. Videli sme kozy, mačky, psy, sliepky a iné zvieratká. Nakoniec sme sa taký najedení dostali dole na autobusovú zástavku, kde sme nastúpili do autobusu a vydali sa na cestu domov. Bol to krásny deň prežitý v prírode. Určite si tento výlet budeme chcieť zopakovať aj v posledný rok školy. Ďakujeme.

Tímea Petrovičová, VIII.A

Dňa 23.06.2016 sa žiaci IX.A triedy vybrali do Chyžného. Navštívili sme pamätnú izbu Samuela Tomášika, gotický kostol s oltárom Majstra Pavla z Levoče a cintorín, kde je Samo Tomášik pochovaný aj so svojou rodinou. V pamätnej izbe sme si prezreli históriu zo života S. Tomášika, jeho životopis, štúdiá, tvorbu a aj jeho okuliare. Je tam vystavené aj náradie a náčinie, ktoré ľudia používali v 19. a 20. storočí. Dozvedeli sme sa, že na skonštruovaní tejto pamätnej izby sa podieľala aj naša pani učiteľka Alena Brdárska. Všetky tieto nové poznatky, ktoré si odnášame určite využijeme aj v budúcnosti. Sme hrdí na to, aké významné osobnosti žili v našom blízkom okolí. Naše ďalšie kroky viedli do najvýznamnejšej gotickej pamiatky na Slovensku - ranogotický kostol Zvestovania Panne Márii z prvej polovice 14. storočia. Najvýznamnejšou pamiatkou kostolíka je neskorogotický krídlový oltár z roku 1508 z dielne majstra Pavla z Levoče. Kostol sa zachoval v takmer nezmenenej podobe s drobnými úpravami v 18. storočí. Pri vstupe do kostola nás zaujali krásne maľby na stenách, oltár a maľované tabule so scénami. Prežili sme krásny, slnečný deň, ktorý nás obohatil o nové poznatky z našej histórie.

Toporová, M. Pirochová

Siedmaci sa v tomto školskom roku vybrali na koncoročný výlet do kraja pod Kráľovou hoľou. Po niekoľkotýždňovom plánovaní nastal deň D – v utorok 7. júna sa tridsiatka žiakov siedmeho ročníka ZŠ I. B. Zocha v Revúcej stretla na autobusovej zastávke, aby vyrazila objavovať nové zákutia neďalekého horehronského regiónu.

Ako skúsení výletníci sa s batohmi na pleciach (niektorí aj s kuframi) spolu so svojimi triednymi  vydali na Červenú Skalu a odtiaľ už do cieľa – do penziónu Drevenica Šumiac. Úžasné ubytovacie priestory, ktoré dýchali starými časmi sa snúbili s krásnou prírodou okolo a počasie sa tiež rozhodlo nesklamať. Potom, čo sa všetci ubytovali, vydali sme sa na vychádzku obcou, aby sme sa zoznámili s jej architektúrou, históriou i súčasnosťou. Obed nás čakal v miestnom stravovacom zariadení a po krátkom oddychu sme sa vydali na menšiu túru; prešli sme aj krížovú cestu pod Kráľovou hoľou. Potom sme sa vydali do miestnej rarity - Múzea zvoncov a spiežovcov, ale žiaľ, exkurziu sme neabsolvovali, lebo majiteľ a sprievodca v jednej osobe bol mimo bydliska. A tak sme čas do večere využili na iné aktivity – jedni hrali volejbal, druhí zasa trénovali streľbu na sklopné terče, ďalší využívali ponuku iných činností, ktoré nám príroda a areál ponúkali. Keď sa začali hlásiť prázdne žalúdky, pripravili sme si oheň a nasledovalo opekanie – naše večerné menu dosalo názov „Ak ste si ma upiekli , tak si ma aj zjedzte“. Za necelú hodinku sa všetci najedli a na nejaký čas dvor stíchol – všetci chystali program na večer. Pripravili sme improvizované pódium, ozvučenie a večerná zábava nazvaná „Páči sa mi páči utorok v Šumiaci“ sa mohla začať. Keď nás už tma zahnala do spoločenskej miestnosti, pokračovali sme v súťažiach a spoločnej zábave, až nás zastihla polnoc. Po veľmi krátkom spánku nás ranné slniečko vytiahlo z postelí. V altánku sme spoločne zasadli k raňajkám – ich najväčším trhákom bolo „kakauko“. A už sa bolo treba začať baliť. S batohmi na pleciach sme vyrazili na dlhú cestu domov. Tentoraz sme trasu z Šumiaca do Červenej Skaly absolvovali peši. V Červenej Skale sme nasadli do autobusu a odviezli sa do Muráňa. Tam sme sa trocha občerstvili a prezreli sme si expozíciu o Národnom parku Muránska Planina. Čakanie na autobus domov sme si krátili v parku v centre obce. No a ani sme sa nenazdali a boli sme na autobusovej stanici v Revúcej a lúčili sme sa.

            Výlet sa skončil, ale určite mám zostane nejedna pekná spomienka na spoločne prežité okamihy – pripomínať nám to bude i množstvo fotografií. Tak sa už tešíme na výlet 2017. Kam? To ešte nevieme ... ale veď dôležité nie je kde, ale s kým ... a to už predsa vieme!

            Žiaci 7.ročníka

V našej škole sa učíme aj iným, veľmi zaujímavým spôsobom. Je ním tzv. zážitkové učenie. Aby sme spoznali históriu a tradície nášho regiónu, vybrali sme sa vo štvrtok 23. júna 2016 do Mestského múzea v Jelšave. Privítala nás milá pani riaditeľka, ktorá nás sprevádzala celou expozíciou.

Dozvedeli sme sa veľa nových vecí, ktoré sa zapísali do dejín nášho regiónu. Napríklad aj to, že v historickej budove terajšieho múzea bola v minulosti katolícka charita a neskôr zdravotné stredisko. Mnohí z nás vôbec netušili, že v Jelšave boli v minulosti významní ovocinári a svoje ovocie predávali aj v ďalekom okolí. Alebo to, že tam žili veľmi šikovní a v Európe uznávaní zvonkári, ktorí vyrábali plechové i mosadzné zvonce pre dobytok a dokonca aj pre ťavy. O tom, ako sa vyrábajú zvonce pre dobytok, nám pani riaditeľka pustila dokumentárny film. Jeho hlavným hrdinom bol zvonkár pán Jaroslav Bastyúr zo Silice, ktorý je posledným pokračovateľ jelšavskej zvonkárskej tradície.

Na povale múzea sme si pozreli výstavu výrobkov z kameniny a zaujali nás aj sochy z dreva, ktoré vytvorila sama príroda a umeleckí sochári im vdýchli svoju dušu. Ani by sme si neboli pomysleli, že jeden taký umelecký výtvor z dreva stojí okolo 500 eur.

Na záver si pani riaditeľka vyskúšala v záhrade našu pamäť prostredníctvom kvízu. Bola zvedavá, ako pozorne sme ju počúvali. Najviac bodov získalo družstvo chlapcov zo VI. A triedy, Kevin Gerhard Lázok, Patrik Kršák a Matej Jozef Lapin. Chlapci a aj ostatní účastníci kvízu získali sladkú odmenu.

Všetkým sa nám v jelšavskom múzeu páčilo a určite sa tam ešte so svojimi rodičmi a súrodencami pôjdeme pozrieť. Veľké poďakovanie patrí pani riaditeľke a jej spolupracovníkom za pútavú prehliadku múzea.

Pani Pú

V centre mesta Jelšavy

bývala jedna pani.

Stratil sa jej syn,

zmizol ako dym.

Celé roky ho hľadala,

stále za ním plakala.

Jej duša blúdi svetom,

núka kľúče deťom.

V múzeu tiež prebýva,

tajné dvere odkrýva.

Keď si od nej kľúče vezmete,

nikdy už pokoj mať nebudete.

Ak ste ale rozumní,

múzeum vás bohatstvom obdarí.

Žiaci 6. ročníka 

Jedného krásneho slnečného dňa skrsol v hlave našej pani riaditeľky skvelý nápad. Uplynuli dva roky od inaugurácie prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku, a tak sa konal v stredu 15. júna 2016 v Prezidentskom paláci v Bratislave deň otvorených dverí. To bol dosť dobrý dôvod na to, aby sme do nášho hlavného mesta zavítali aj my a spoznali sa s ním. Veď mnohí naši žiaci ešte v Bratislave neboli alebo ňou len prechádzali. 

     V našej škole je veľa žiakov, no koho vybrať? Odpoveď bola jednoznačná. Táto exkurzia bola odmenou pre žiakov, ktorí počas celého školského roka usilovne pracovali a reprezentovali našu školu. Autobus dopĺňali žiaci VI. A a VII. A triedy,  ktorí si to svojou celoročnou prácou zaslúžili ako kolektívy.

     Cesta do Bratislavy bola dlhá, poznačená hodinovou zastávkou v Tisovci kvôli autonehode a aj dosť upršaným počasím. Plánovanú prehliadku mesta a sídla nášho pána prezidenta sme po príchode do Bratislavy odložili a prvá naša cesta viedla kvôli dažďu do Eurovey, kde sme sa po dlhej ceste osviežili, doplnili energiu dobrým jedlom a samozrejme, nakúpili darčeky pre svojich blízkych a aj pre seba. Ani sme sa nenazdali a po daždi nebolo ani stopy. Vybrali sme sa teda do Prezidentského paláca. Pred ním sme si pozreli vystúpenie čestnej stráže, vojenskej hudby a vstúpili sme do reprezentačných priestorov paláca, ktoré sú naozaj skvostné. Pána prezidenta sme síce nestretli, no aj napriek tomu sme si odtiaľ odniesli pekné zážitky. Po prehliadke paláca sme sa cez Kamenné, Primaciálne, Hlavné a Hviezdoslavovo námestie vybrali na Bratislavský hrad, ktorý je dominantou Bratislavy. Cestou sme si pozreli budovu Magistrátu hlavného mesta SR, Slovenské národné divadlo a pri soche Pavla Országha Hviezdoslava sme ochutnali výbornú bratislavskú zmrzlinu. Na dážď sme už dávno zabudli a s chutnou zmrzlinou sme sa vyhrievali na slniečku. Po osviežení a malej prestávke sme sa vybrali na hrad. Ten nás vítal v plnej svojej kráse a ponúkol nám krásny výhľad na Bratislavu. Pred nami sa vypínal Nový most (bývalý Most SNP) s reštauráciou Ufo a Most Apollo. Keď sme sa pokochali krásnym výhľadom, nakukli sme ešte do budovy parlamentu, kde nás "prepašoval" milý ujo ochrankár. A tu sa naše potulky hlavným mesto Slovenska skončili. 

     Uchodených, ale šťastných a nabitých pozitívnou energiou nás pán šofér naložil do autobusu a odviezol šťastne domov. Decká v autobuse skoro celou cestou štebotali a v ich očiach bolo aj napriek pokročilému času vidieť iskričky nadšenia a spokojnosti.

                                                                                                                                                      ŽIACI VI.A 

Školské výlety žiakov Základnej školy Ivana Branislava Zocha sú za dverami, a tak sme si s deťmi v ŠKD zhotovili mapu nášho Slovenska.

Na baliaci papier sme najskôr nakreslili našu krajinu, farebne sme zvýraznili nížiny a pohoria. Potom deti určovali pomocou atlasu polohu miest a obcí. Obrázky historických budov, ktoré sme na mapu postupne lepili, deti farebne dotvorili. Na mape nám tak pribúdalo stále viac a viac historických pamiatok, hradov a zámkov. Ku každému miestu a mestu sme pridali malú básničku, povesť z pera Štefana Moravčíka, ktorého deti dôverne poznajú z čítaniek. Jeho príbehy nielenže vysvetľujú a opisujú ako vznikli názvy miest a dedín, kto prebýval a vládol na hradoch a zámkoch, ale aj veľa iných zaujímavých vecí z histórie.

Na mape máme ešte stále čo dokresľovať a vyznačovať. Najbližšie sa zameriame na naše najväčšie rieky a pohoria. Naša obrázková mapa zdobí nástenku v škole. Keď sa pri nej deti pristavia horlivo diskutujú a ukazujú na mape, ktoré miesta už poznajú, čo tam videli, kde sa chystajú na školský výlet, alebo počas prázdnin so svojimi rodičmi.

    Mgr. Ľ. Klimentová

Medzinárodný deň detí v ZŠ I. B. Zocha v Revúcej má už tradične príchuť pestrej mozaiky rôznorodých aktivít, ktorými sa kolektív učiteľov snaží spríjemniť a zatraktívniť žiakom tento ich sviatok. Inak to nebolo ani tento rok. Keďže tohtoročný deň detí sa u „Zocháčov“ niesol v duchu hesla „Dobré srdce a šikovné ruky maj, hračku kamarátovi vyrábaj“, prvé dve hodiny strávili deti v triedach so svojimi triednymi učiteľmi, kde z dodaného materiálu vyrábali čo najzaujímavejšie hračky pre svojho kamaráta z ďalekej cudziny.

Fantázii sa medze nekládli, a tak sme v priestore určenom pre vystavené hračky mohli obdivovať exotickú žirafu, futuristickú vesmírnu loď, usmiateho Mimoňa či rozkvitnutú lúku.
Kým žiaci majstrovali, na školskom dvore a v budove školy sa už pripravovali stanovištia na športové zápolenia, cestovanie, farmárčenie či intelektuálne rozjímanie. A tak sa na stanovišti „Naber grule do fertule“ vybraný žiak stal na chvíľu farmárom a pomocou navigácie spolužiakov musel so zaviazanými očami čo najrýchlejšie vyzbierať rozsypané zemiaky. Na cestovateľskom stanovišti sa žiaci riadili heslom „Ak chceš cestovať, správne oblečenie a rýchle nôžky musíš mať“. Ak chceli byť Saganom, museli zdolať prekážkovú dráhu na bicykli v čo najkratšom čase. Mozgové závity potrápili na stanovištiach, kde mali uhádnuť, na čo slúžia vystavené nezvyčajné predmety, alebo ako poskladať hracie pole Eskimáka podľa stanovených pravidiel.
Unavení, ale vysmiati nastúpili všetci na záverečné vyhodnotenie. Ovocno-vitamínové maškrty poslúžili na doplnenie stratenej energie pre najlepšie kolektívy a záverečná spoločná pesnička Láska je tu s nami umocnila myšlienky spolupráce, tolerancie a vzájomného rešpektovania, ktoré sa niesli celým týmto vydareným podujatím.
 

Ing. Alena Kvetková

Základná škola Ivana Branislava Zocha v Revúcej prijme upratovačku.

Pravdepodobný nástup do zamestnania - september 2016.
Žiadosť (so životopisom) poslať do 1. júla 2016 na adresu:

Základná škola Ivana Branislava Zocha
Jilemnického 94/3, 050 01 Revúca.

prípadne na emailovú adresu: skola@zsibzochare.edu.sk. 

Bližšie informácie Vám poskytneme na vyššie uvedenej emailovej adrese alebo na telefónnom čísle: 058/488 10 88. 

Žiaci V.A triedy ŽŠ Ivana Branislava Zocha sa vybrali na návštevu k detskej pani doktorke Kapustovej. Nebolo to preto, že by hromadne ochoreli, ale preto, aby sa dozvedeli množstvo zaujímavostí, ktoré sa týkajú zdravia a zdravého životného štýlu.

Už v čakárni si mali možnosť prečítať zaujímavé informácie o žltačke typu A. Pani doktorka aj so sestričkou ich potom pozvali do ambulancie, kde im porozprávali, ako prebieha preventívna prehliadka, čo všetko sa na nej zisťuje. Tiež sa zoznámili s prístrojom na meranie CRP, či skúmavkami a odbernými nádobkami s rôznym určením. Sestrička im ukázala ako sa meria tlak, dozvedeli sa, aký je správny tlak u detí a dospelých a mnohí si aj vyskúšali byť „pacientom“, ktorému merajú tlak. Žiakom sa veľmi páčila aj možnosť vyskúšať si fonendoskop. Tiež sa zahrali na starostlivých rodičov a naučili sa, ako je potrebné držať novorodenca, ako ho správne položiť na podložku, či odvážiť. Tým, ktorí nemali zaviazané šnúrky na topánkach pani doktorka vysvetlila, prečo je viazanie šnúrok napevno dôležité.

Všetci zhodne skonštatovali, že práca detského lekára a detskej zdravotnej sestry, aj keď je zaujímavá, je veľmi namáhavá. A vzájomne si popriali, aby sa s pani doktorkou v jej pracovnom čase stretávali čo najmenej, len počas preventívnych prehliadok.

Mgr. Andrea Tokárová

ZŠ I. B. Zocha v spolupráci s mestom Revúca a Centrom voľného času Vás srdečne pozýva na Atletickú olympiádu žiakov základných škôl mesta Revúca KALOKAGATIA. Olympiáda je sprievodnou akciou Dní mesta Revúca.

Táto olympiáda sa bude konať už po šestnástykrát. Viac ako stovka súťažiacich z piatich škôl si v štyroch rôznych vekových kategóriách zmiera sily v krátkych behoch, dlhých behoch, skoku do diaľky aj v hode kriketovou loptičkou. Vyvrcholením olympiády bude už tradične štafetový beh.

Olympiáda má svoj štatút s jasnými pravidlami, kedy sa jednotlivé umiestnenia bodujú. V závere sa vyhodnotí bodový zisk jednotlivých škôl. Škola s najväčším počtom bodov získava Putovný pohár primátorky mesta Revúca.

Príďte povzbudiť našich športovcov v piatok 17. júna 2016 o 8:30 hod. do areálu ihriska ZŠ I.B.Zocha.

 Vo štvrtok 9. 6. 2016 sa žiaci I. B a VI. A triedy Základnej školy Ivana Branislava Zocha zúčastnili veľmi peknej a zmysluplnej udalosti, ktorú organizovalo Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Revúcej. Konala sa v Gymnáziu Martina Kukučína na počesť psychologičky pani Evky Štullerovej, ktorá celý svoj život zasvätila rodine, veď dennodenne vo svojej práci vstupovala do rodín a pomáhala im riešiť problémy. Že rodina je dar vzácny a veľmi krehký, sa presviedčame často. Aj v našej škole sme si v máji pripomenuli Deň rodiny slávnostnou akadémiou a vzdali sme úctu tým, ktorí nás vychovali a majú nás radi. Preto sme svojou troškou chceli prispieť aj do Rodinných krídel. Vystúpili na nich žiaci I. B triedy pod vedením pani učiteľky Andrey Turisovej a presvedčili nás o tom, že abecedu už dobre ovládajú. Naše prváčence ľúbia svoju rodinu tak, že si spolu s pani učiteľkou vymysleli básničky na začiatočné písmenká sloganu ĽÚBIM RODINU a krásne ich všetkým zarecitovali. Žiaci našej školy prispeli aj krásnymi obrázkami a tiež básničkami na tému Moja rodina. Boli to naši druháci a piataci, za čo získali aj cenný diplom. No a naši šiestaci boli zasa v publiku a vychutnali si rôznorodé príspevky o rodine a jej význame, takže ich to určite obohatilo.

     Sprievodnou akciou Rodinných krídel bola takzvaná rodinná reťaz, ktorú z fotografií svojich rodín tvorili žiaci všetkých revúckych škôl i škôl blízkeho okolia. Tá naša merala celých 12 metrov a v rukách hrdých žiakov sa veľmi pekne vynímala.

Mgr. Zuzana Kováčová

Dňa 8.6.2016 sme sa my žiaci 9.A  aj s našou triednou učiteľkou Martinkou Pirochovou rozhodli navštíviť botanickú záhradu P. J. Šafárika v Košiciach. O 5:30 hod. sme vyrazili z Revúcej. Po dlhej ceste sme konečne dorazili na miesto. Videli sme zaujímavé druhy motýľov, rôzne druhy tropických a subtropických rastlín a taktiež  sme sa boli pozrieť aj na mini zoo. Priaznivé počasie nám umožnilo aj prechádzku po Košickom námestí, kde sme videli Dóm svätej Alžbety, divadlo a nakúpili sme si rôzne suveníry. Po botanickej záhrade a krásnej prechádzke sme sa vybrali do nákupného strediska Aupark, kde sme strávili nejaký ten čas, doplnili sme energiu a pokúpili sme si nové veci. S prázdnymi peňaženkami a unavení po náročnom dni sme sa vybrali naspäť domov. Náš posledný výlet v tejto zostave sme si užili, a aj keď sa nám to pomaly, ale isto kráti, spoločné chvíle si užívame naplno.

A. Toporová ( žiaci 9.A)

Dňa 31.5.2016 sme sa zúčastnili krajskej dopravnej súťaži „Na bicykli bezpečne 2016“ v Krupine, kde sme zastupovali náš okres ako najlepšie družstvo zo všetkých škôl.

Deti v zložení Terézia Motyčková, Natália Kováčová, Samuel Michal Siman a Kristián Vendégh súťažili v 4 disciplínach. Hneď v prvej veľmi náročnej disciplíne ich preverili policajti z krajského dopravného inšpektorátu z pravidiel cestnej premávky formou testov. Druhá disciplína spočívala v jazde zručnosti, kde deti museli prejsť cez rôzne prekážky. Posledné disciplíny, jazda podľa pravidiel cestnej premávky, preverila ich logické a pohotové myslenie ako ozajstných účastníkov cestnej premávky a povinná výbava bicykla im priniesla neuveriteľné krásne 2. miesto.

Nakoľko nemáme svoje vlastné detské dopravné ihrisko sa deti pripravovali svedomito a zodpovedne, čo prinieslo krásny úspech pre náš okres. V hodnotení jednotlivcov zo všetkých družstiev, bola najlepšou súťažiacou Terézia Motyčková, ktorá absolvovala celú súťaž s najmenším počtom trestných bodov. Ich víťazstvo je povzbudením na získanie ďalších poznatkov a vedomostí z dopravnej výchovy.

Ešte raz im srdečne blahoželáme.

Bc. Ivana Sviežená

Keď sa piataci dohadovali, kam chcú ísť na školský výlet, zhodli sa v jednom – majú radi „opekačky“ a tak to musí byť niekam, kde je možné opekať. Zhodli sa na tom, že za zábavou nie je potrebné chodiť ďaleko a tak sa rozhodli, že ich piatacky výlet nasmerujú na neďaleký Hrádok. Veď mnohí z nich ešte nevideli krásy nám najbližšie sprístupnenej Ochtinskej aragonitovej jaskyne.

Rozhodli sa pre cestu bežnou autobusovou linkou, veď v dnešnej dobe je to už pre mnohých rarita a zážitok cestovať autobusom. Aj keď z autobusovej zastávky na Hrádku k jaskyni sú takmer dva kilometre, cesta im ubehla rýchlo, cestou videli plcha, roháča, či slepúcha. Tešili sa, že už si môžu pochutnať aj na lesných jahodách.

Návšteva jaskyne ich očarila, počas nej aj vyhladli a tak sa presunuli na miesto „opekačky“, k Hotelu Hrádok, kde vďaka vedúcemu zariadenia mohli využiť služby Besiedky určenej presne pre tento účel. Zážitkom pre nich bolo, že si ražne museli pripraviť sami a rozložiť oheň bola tiež ich práca. Boloi vidieť, že v týchto veciach sú naozaj veľmi zruční. Samozrejme, po výdatnom obede za sebou poupratovali a ostal im čas na spoločné hry v areáli Hotela Hrádok.

Potom sa presunuli pešou turistikou na autobusovú zastávku a autobusom späť do Revúcej. Na znak spokojnosti a radosti z vydareného výletu ešte zašli do zmrzlinárne, aby zavŕšili pekný spoločne prežitý deň.

Andrea Tokárová

Do galérie Výlet - Ochtinská aragonitová jaskyňa boli pridané fotografie.

Každý deň stretnúť človeka.

Jedno, či náhliš sa,

jedno, či ležíš chorý,

jedno, či drvíš skaly a prenášaš hory,

jedno, či neprijímaš návštevy,

jedno, či blúdiš v hmle a cestu hľadáš pustatinou,

jedno, či sedíš na lavičke v parku

alebo trpíš obrátený k stene.

Človeka stretnúť každodenne.

Aj v dnešnom uponáhľanom svete je veľmi dôležité a príjemné na chvíľu spomaliť a stretnúť sa. Nám, žiakom, učiteľom a rodičom Zocháčov, sa to vo štvrtok 26. 5. 2016 podarilo.

Slovami básne Jána Kostru sme v MsDK v Revúcej otvorili slávnostnú akadémiu pri príležitosti Dňa rodiny. Veď rodina je prístavom bezpečia, oázou pokoja a alejou istoty.

Žiaci našej školy si spolu s pedagógmi pripravili pre rodičov, súrodencov a starých rodičov milé prekvapenia v podobe básní, piesní, tanca a rôznych pohybových variácií. Počas vystúpení žiakov, ktoré uvádzal svojím hudobným majstrovstvom žiak VI. A triedy Gerhard Kevin Lázok, si naši hostia mohli pozrieť aj obrazovú projekciu, ktorá dotvárala charakter jednotlivých výstupov. Babky a dedovia sa tešili zo svojich vnúčat, rodičia obdivovali svoje ratolesti. Veríme, že pohľad na decká bol zadosťučinením za ich starostlivosť.

V závere tohto skvelého podujatia zaznelo sálou veľké srdečné „ďakujeme“ od všetkých detí. Obdarovali svojich blízkych bozkom i kvietkom. Ako spomienku na tento deň venovali rodičom symbol rodinného šťastia – magnetku v tvare srdiečka. V nejednom oku sa zaleskli slzičky dojatia a srdcia sa zachveli láskou. To svedčí o tom, že rodina je dar, vzácny a krehký. A tak si ju chráňme a buďme na ňu hrdí.   

Človeka stretnúť,

ktorého srdce v tebe bije.

Ak toto stratíš

na púšť sa zmenia ulice zaľudnené.

Každý deň stretnúť človeka.

Človeka stretnúť každodenne.

Mgr. Z. Petalíková, Mgr. Z. Kováčová