Siedmaci sa v tomto školskom roku vybrali na koncoročný výlet do kraja pod Kráľovou hoľou. Po niekoľkotýždňovom plánovaní nastal deň D – v utorok 7. júna sa tridsiatka žiakov siedmeho ročníka ZŠ I. B. Zocha v Revúcej stretla na autobusovej zastávke, aby vyrazila objavovať nové zákutia neďalekého horehronského regiónu.
Ako skúsení výletníci sa s batohmi na pleciach (niektorí aj s kuframi) spolu so svojimi triednymi vydali na Červenú Skalu a odtiaľ už do cieľa – do penziónu Drevenica Šumiac. Úžasné ubytovacie priestory, ktoré dýchali starými časmi sa snúbili s krásnou prírodou okolo a počasie sa tiež rozhodlo nesklamať. Potom, čo sa všetci ubytovali, vydali sme sa na vychádzku obcou, aby sme sa zoznámili s jej architektúrou, históriou i súčasnosťou. Obed nás čakal v miestnom stravovacom zariadení a po krátkom oddychu sme sa vydali na menšiu túru; prešli sme aj krížovú cestu pod Kráľovou hoľou. Potom sme sa vydali do miestnej rarity - Múzea zvoncov a spiežovcov, ale žiaľ, exkurziu sme neabsolvovali, lebo majiteľ a sprievodca v jednej osobe bol mimo bydliska. A tak sme čas do večere využili na iné aktivity – jedni hrali volejbal, druhí zasa trénovali streľbu na sklopné terče, ďalší využívali ponuku iných činností, ktoré nám príroda a areál ponúkali. Keď sa začali hlásiť prázdne žalúdky, pripravili sme si oheň a nasledovalo opekanie – naše večerné menu dosalo názov „Ak ste si ma upiekli , tak si ma aj zjedzte“. Za necelú hodinku sa všetci najedli a na nejaký čas dvor stíchol – všetci chystali program na večer. Pripravili sme improvizované pódium, ozvučenie a večerná zábava nazvaná „Páči sa mi páči utorok v Šumiaci“ sa mohla začať. Keď nás už tma zahnala do spoločenskej miestnosti, pokračovali sme v súťažiach a spoločnej zábave, až nás zastihla polnoc. Po veľmi krátkom spánku nás ranné slniečko vytiahlo z postelí. V altánku sme spoločne zasadli k raňajkám – ich najväčším trhákom bolo „kakauko“. A už sa bolo treba začať baliť. S batohmi na pleciach sme vyrazili na dlhú cestu domov. Tentoraz sme trasu z Šumiaca do Červenej Skaly absolvovali peši. V Červenej Skale sme nasadli do autobusu a odviezli sa do Muráňa. Tam sme sa trocha občerstvili a prezreli sme si expozíciu o Národnom parku Muránska Planina. Čakanie na autobus domov sme si krátili v parku v centre obce. No a ani sme sa nenazdali a boli sme na autobusovej stanici v Revúcej a lúčili sme sa.
Výlet sa skončil, ale určite mám zostane nejedna pekná spomienka na spoločne prežité okamihy – pripomínať nám to bude i množstvo fotografií. Tak sa už tešíme na výlet 2017. Kam? To ešte nevieme ... ale veď dôležité nie je kde, ale s kým ... a to už predsa vieme!
Žiaci 7.ročníka

.jpg)












